Vnímanie toho, čomu dávam svoju pozornosť a uvedomenie, čo je skutočne za tým…🧐😉

alebo prečo nepočúvam správy, neriešim predpovede počasia a nepozerám a nemám televízne programy. 😅

Tento článok je iba inšpirácia ako môžeme rozhodovať o tom čomu skutočne venujeme svoju pozornosť a ako možno vnímať, čo je pre mňa podstatné a čo je už nepodstatné, nepotrebujem to rozoberať a tým pádom to prestávam tvoriť.
 V konečnom dôsledku je jedno či má alebo nemá niekto televíziu, internet, je na sociálnych sieťach, ide o to či si skutočne uvedomuje svoj výber čo sleduje, kam smeruje svojou pozornosť a vníma aj koľko času a energie je ochotný investovať do sledovania určitého diania.  

Celé moje uvedomenie vyplýva z toho, čo som robila a žila niekoľko rokov aj ja. A mojim postupným uvedomením a pochopením určitého naprogramovaného správania, niektoré veci v mojom živote prestali hrať rolu. Zmenila som vnímanie, pohľady, komunikáciu a nastavenia sama v sebe, čím som si umožnila slobodnejšie dýchať a vedomejšie si vyberať čo idem tvoriť.

Samozrejme to ako žiješ je len a len na tebe. Článok je písaný najmä z môjho naplnenia a radosti a pre potrebu zdieľať to, čo podporilo v živote mňa. To čo si z neho zoberieš ty, je už tvoja realita a tvoj dar.

Začnem asi tým, že pred niekoľkými rokmi by som si nevedela predstaviť domácnosť bez televízie, veď to je predsa dnes normálne a bežné, vytvoriť si domov, zariadiť svoj priestor v obývačke zavesiť alebo postaviť parádnu televíziu a zaobstarať si televízne programy a internet (tak som to urobila aj ja, keď som si ešte nebola naplno vedomá niektorých pre mňa dnes dôležitých vecí). Ak by mi vtedy niekto pri rozhovore povedal, že nemá alebo nesleduje televíziu a nevie čo sa deje v správach, nevidel takú alebo takú reklamu a ani len netuší aká ide práve show, asi by som nerozumela prečo. Asi by ma napadlo, ako tak môže fungovať a možno by mi to prišlo divné. Dnes tomu úplne rozumiem😂 a viem pochopiť ako ktokoľvek môže fungovať bez správ v televízií, na internete, soc. sieťach, v rádiu. Rozumiem tomu, že niekto môže žiť svoj život bez sledovania niektorých televíznych šou a reklamných spotov alebo postoch a videách na sociálnych sieťach. Pretože tak fungujem aj ja. Samozrejme reklamy na nás vyskakujú všade. Internet mám stále, keďže ho potrebujem k svojej práci a na sociálnych sieťach som tiež ale podstatným je pre mňa, že som začala vnímať čomu venujem svoj čas, čo si na internete pozerám a potrebujem pozrieť a čo ani neotváram, čomu tú pozornosť rozhodne venovať prestávam a učím sa kedy vypnúť všetky zariadenia a žiť to čo je tu a teraz okolo mňa. Učím sa sama sebe povedať, kedy je pre mňa moment A DOSŤ odlož ten telefón.

Aktuálne fungujem doma tak, že televíziu mám ale nemám televízne programy. Mám zakúpený internetový program na sledovanie filmov ak mám náladu si niečo pozrieť. Pravdou je, že pozerám filmy iba počas zimy aj to nie často (možno v období Vianoc, je to taký už pre mňa príjemný rituál s čajom). Inak počas ostatného obdobia v roku je celá televízia nonstop vypnutá. ,,Najlepšia televízia je tá moja vnútorná, môj život a jeho pozorovanie. Sú tam rozprávky, komédie a nájde sa aj nejaká tá občasná dráma 😂😉. O zábavu mám postarané“. Tiež mám zaobstaranú aplikáciu na počúvanie hudby bez reklám. Potrebuješ si niečo priplatiť, ale ak si to môžeš dovoliť, podľa mňa je to oveľa zmysluplnejšie ako počúvať za každou skladbou reklamu alebo už aj počas nej.

Tv programy som úplne zrušila počas prehodnotenia svojho života, vnútorného uvedomenia a pochopenia o čom naozaj sú a načo slúžia (správy, reklamy, reality šou, rôzne iné šou...). 

Napríklad uvedomenie toho, že rôzne zaplatené relácie, ktorých pointou je aby človek, ktorý nasáva celé dianie šou mohol reagovať na podnety, informácie, ktoré sleduje. A vtedy sa začne tá dokola istá točiaca sa SHOW: komentuješ a riešiš všetko a každého kto v tej šou hrá svoju rolu. Hodnotíš všetky okolnosti, ktoré poskytuje táto celá šou a ďalej hodnotíš, kritizuješ a súdiš ľudí, ktorí ju tvoria a v neposlednom rade (vnútorne a pravdepodobne ,,nevedome“) hodnotíš, riešiš, súdiš, kritizuješ samého seba. Pravdou je, že svojím správaním a hodnotením, kritikou, súdom, neúctou, netoleranciou sa snažíš zalepiť si svoju ,,sebahodnotu“, ktorú v skutočnosti ani sám nemáš, nevidíš ju a nechápeš o čom skutočne tá hodnota samého seba je. A preto je lepšie, ľahšie nasať si falošnú hodnotu samého seba inde ako ju skutočnú objavovať, učiť sa tvoriť ju v sebe. Je ,,jednoduchšie“ porovnávať sa, hodnotiť sa a tým sa uspokojovať, že som viac ako ostatní. Umelo si uspokojiť svoju potrebu byť dôležitý sám pre seba a tú ,,seba“ hodnotu naplniť urážaním, kritizovaním a riešením druhých bytostí aby si videl/a, že teda si asi viac ako oni a môžeš spokojne ďalej ,,ne-žiť“ tento život v láske k sebe. Úprimne, tento celý proces komentovania, kritiky a riešenia ostatných stojí priveľmi veľa energie a času a vždy sa môžeš rozhodnúť inak a investovať svoju vzácnu energiu do niečoho, čo bude pre teba skutočne hodnotné, zmysluplné a láskavé.

Hmla trvá iba určitý čas a za ňou sa nachádza vždy niečo ďalšie.

Všetky tieto ľudské hry (správy, reklamy, reality šou alebo aj sociálne siete…) sú skvelým prostriedkom ako odpútať pozornosť od seba samých. Aby tvoja pozornosť smerovala na druhých, aby si nenazrel/a do skutočnosti a podstaty, prečo máš potrebu hodnotiť kritizovať, súdiť iných. Aby si nevidel/a jasne. Aby si nevidel/a svoje ubolené vnútorné ja, zranenia, vnútorného kritika a sudcu v tebe, aby si im nevenoval pozornosť a aby si stále hral ten istý zahmlený program, systém vnútorných presvedčení a hodnotení, ktorý dnes už možno nie je prospešný pre teba ani nikoho v tvojom okolí.

Napokon teda sledovateľ a zároveň komentátor celej šou uspokojí svoje potreby (naplnenia si svojej hodnoty) a skutočnosti si ani nie je vedomí toho čo vlastne tvorí. Jeho celá tvorba hodnotenia, urážania, kritiky, žiarlivosti, súdenia, nepochopenia prispieva k tvorbe celého systému v nás a nakoniec aj v celom kolektívnom vedomí ľudstva. Každým hodnotením druhých, komentovaním, riešením, povyšovaním sa, urážaním tvoríme systém v ktorom žijeme, a na ktorý následne nadávame, že aký.🤷‍♀️😂 No je taký, aký sme si ho vytvorili počas toľkých rokov v odpojení sa od skutočného seba, hodnoty seba, skutočnej lásky k sebe a ostatným a vedomej tvorby fungovania a žitia v tomto svete a v našom vnútornom svete (systéme presvedčení, ktoré si v sebe každý jeden nosíme). Systém sa môže meniť iba vtedy, keď si toto sami my uvedomíme. Keď otvoríme oči, začneme byť k sebe úprimný a zodpovedný voči svojim rozhodnutiam a prestaneme hrať túto hru, prestaneme tvoriť tento systém. Naučíme sa tvoriť inak. Bez hodnotení, súdov, vzájomného urážania sa, predbiehania sa, žiarlivosti, neprajnosti, neustáleho riešenia kto, kde, ako a prečo sa rozhodol niečo spraviť. Začneme tvoriť so súcitom a rešpektom voči každej jednej bytosti. Z lásky k sebe a ostatným, z úprimnosti voči sebe a ostatným, zo zodpovednosti voči sebe a ostatným, z vnútorného mieru a zo slobody, ktorú vieme dať my sami sebe a tak aj ostatným.

Dianie vo svete a nasávanie informácií a správ je taktiež super nástroj na spúšťanie rôznych strachov, bojov. Média spustia vlnu informácií, ktoré potom v spoločnosti začnú kolovať ďalej, a opäť sa tvorí kolotoč strachov, paniky, nedostatkov…. Zase si svojou pozornosťou mimo seba a riešiš čo sa deje vonku, čo hovoria druhí… Vnímaš aj svoju reakciu na danú informáciu? Vnímaš aj to čo v tebe vyvoláva táto informácia zo správ? Vnímaš svoj pocit, ktorý máš z danej informácie?, či ti spustila v tvojom vnútri radosť, šťastie, harmóniu, pocit energie alebo strach alebo hnev?, smútok?, bolesť? Kde skutočne v tebe je ukrytý ten strach, hnev, smútok, bolesť? Môže byť informácia, ktorá v tebe vyvolá nepokoj iba spúšťačom toho čo si v sebe nosíš už dlho? Hnev na systém, ktorý nosíš sám v sebe a podľa ktorého žiješ a točíš sa v jednom a tom istom kolotoči. Smútok zo straty niekoho alebo niečoho, čo si ešte nedokázal uzavrieť a pustiť. Bolesť, ktorou si si prešiel ale emócie z nej boli niekde pevne zadržané, nevypustené a vnútorne si sa uzavrel aby si ju už nemusel cítiť. Strach zo smrti alebo nedostatku? pretože ty si v nedostatku samého seba, nie si sám v sebe, pre seba dostatočný, dostatok…

Aké je dôležité sledovať, čo sa deje vonku, v systéme a nevidieť, nevnímať čo sa deje v tebe a v tvojom vnútornom systéme hodnôt a presvedčení? Rozumieš tomu, čo sa deje vonku, keď nerozumieš tomu čo sa skutočne odohráva v tebe? Vidíš, že to čo si nosíš sám v sebe, to vidíš aj vonku. Živíš v sebe pozornosť, tvorenie čoho? Je to dostatok, láska, radosť, zdravie. Alebo tvoja pozornosť a tvorba smeruje na riešenie a podávanie informácií o strachu, nedostatku, súdenia… Prečo máš potrebu šíriť tieto informácie? Kde sú v tebe vyryté, zakorenené? Dajú sa tieto nastavenia vnútorných presvedčení zmeniť?

Aké je dôležité vedieť aké bude počasie o niekoľko dní dopredu? ak nevnímaš aké počasie je dnes? A keď si ho aj pozrieš, aké bude nasledujúce dni prečo ti vadí aj slnko aj dážď aj vietor, aj všetko? Čo ti vadí u samého seba? Kde nie si spokojný sám so sebou? Kde sa nevidíš ako hodnota a dar? Prečo nevidíš to, čo máš dnes? k dispozícií? Prečo nevidíš seba ako dar dnes? Prečo unikáš z prítomnosti? Ak svieti slnko vidíš a vnímaš jeho teplo, energiu? Ak prší vnímaš aká je voda dôležitá? akým je darom? Cítiš ako dážď očisťuje a prináša vlahu, sviežosť? Ak fúka vietor máš strach, že niečo odfúkne? alebo vnímaš jeho ľahkosť a podstatu? Vnímaš, že môže rozfúkať všetko, čo nestojí na pevných základoch, aby sa mohlo postaviť nové, odznova, v iných nastaveniach, hodnotách, energiách a možnostiach. Na základe ľudskosti, spojenia, súcite, lásky, zdravia a podpory.

Pokiaľ máš sám v sebe pevné základy skutočnej lásky, mieru, vďačnosti, súcitu, trpezlivosti môžeš vietor v pokoji ustáť. Je to ako so stromom aj ten strom, ak má hlboké a pevné korene ten vietor ustojí. Je schopný zvládnuť ten nápor a môže len v tichosti, pokore stáť a trpezlivo pozorovať, kým vietor prejde, búrka skončí. Môže to tak byť aj s nami? nech sa deje vonku čokoľvek máš na výber? Môžeš vkĺznuť do energie strachu, paniky a katastrofických scenárov alebo ostať v pokore a súcite a pozorovať čo je všetko za tým celým, aký je hlbší zmysel celej situácie? Môžeš sa navrátiť sa späť k svojim hlbokým skutočným koreňom seba samého, kde je opäť len mier a pokoj a dôvera? 

Reklamné spoty, ktoré sú dnes už takmer všade môžu byť opäť spúšťačom na pocit nedostatku, iluzórnych potrieb a nevnímania, zaslepovania toho čo v skutočnosti máme. Čo je skutočné a skutočne potrebné a podstatné? Aby si riešil/a, čo nemáš, čo majú druhí? Čo je práve v spoločnosti in a čo musíš mať, lebo to majú všetci? a ak to nemáš nie si predsa dostatočný/á a dostatočne aktuálny/a? Ako chceš mať skutočne viac ak nedokážeš oceniť a vidieť a čo máš v každom momente tu a teraz? Cítiš vďačnosť len tak za seba? za život? za to čo je okolo teba? za to čo môžeš tu a teraz?

Ak sleduješ reklamy, čo ti hovoria? Je to vtipné a zároveň krásne vnímať cez reklamné slogany tvoje vnútorné nastavenia. Týmto experimentom ma inšpirovala jedna krásna bytosť a ja som to vyskúšala. Začala som sledovať čo mi odkazujú reklamné slogany. Ak mi napríklad počas cesty v aute padne do oka nejaký reklamný slogan väčšinou vždy odzrkadľuje moje vnútro, môj aktuálny pocit. Niekedy neviem ani čo propaguje tá reklama, vnímam iba to čo hovorí mne samej v danom momente a je to celkom zábava. Vždy to príde spontánne, zrazu pozriem do strany a prečítam niečo zaujímavé. Tak si tvorím z reklám, ktoré prečítam úplne inú hru (pre mňa celkom zábavnú). Túto zábavnú hru aplikuje viac ľudí v mojom okolí a je to veľmi komické a zároveň zaujímavé, keď si potom rozprávame naše zážitky z nej.

Ten najkrajší a najlepší film, seriál program si nesieme v sebe, v našom vnútri a môžeme ho vidieť všade okolo.

Otázkou je aj o čom je aktuálne zvyšovanie cien. Pre mňa je to aj vonkajší prejav toho, že sa zvyšuje kolektívne vedomie celého ľudstva (viac a viac vnímame seba, svoje vnútorné nastavenia, svoju tvorbu a preberáme zodpovednosť za to čo si tvoríme). Tak ako človek, energeticky rastieme. Čo vidíme vonku, nárast energií a cien. Peniaze=energia

Nie je to možno o prebudení sa a postavení sa do svojej sily a moci? O uvedomení si, že treba rásť, že už ďalej sa čakať na nič nebude? O tom aby si ty zvýšil svoju vibračnú energiu? Aby si prestal tvoriť v ,,nízkych“ energetických hodnotách strachu a nedostatku? Prečo je hodnota ľudskej bytosti vyjadrená iba v peniazoch? Čo vnímaš keď rastú ceny? Čo cítiš pri platení? Platíš a kupuješ s pocitom nedostatku? Alebo s radosťou, že si to môžeš dovoliť? Čo si skutočne nemôžeš dovoliť sám v sebe? Kde si dávaš svoju stopku na svoj vnútorný rast? Kde sa vnímaš ako nedostatok? Kde je v tebe vnútri nedostatok? Vnímaš seba ako skutočnú hodnotu? alebo iba peniaze udávajú tvoju hodnotu? čo pre teba znamená skutočná hodnota samého seba?

Ak nemôžeš zmeniť, ovplyvniť ty ako jednotlivec cenovú politiku vo svete, môžeš zmeniť svoje vnútorné nastavenia. Krok po kroku začať najprv budovať v sebe dôveru a podporu (v seba najskôr a to vyžaduje trpezlivosť a odvahu pozrieť sa tam odkiaľ všetko pramení). A začať dôverovať, že vždy máš dostatok, že všetko okolo teba ťa podporuje, vždy máš všetko čo potrebuješ, vždy si môžeš dovoliť to čo potrebuješ, vždy si môžeš kúpiť to načo máš skutočne chuť, že ten dostatok je tu a je pre každého. A môžeš byť naozaj vďačný za všetko, nie len za to hmotné. Ale aj za úsmev iných, za krásne rozhovory, za pozdrav, za to, že ti niekto láskavo poradí, za svoj dych, za všetko čo tu a teraz jednoducho je. 

Toto sú len možnosti a inšpirácie podľa ktorých som ja začala meniť svoje nastavenia a začala som inak vnímať seba a všetko čo je okolo mňa. Je už na tebe aké možnosti si zvolíš ty. Ja som začala obdivovať seba a všetko čo okolo seba mám, začala som pozorovať krásu v jednoduchosti, začala som si slobodne vyberať čo chcem skutočne sledovať. Začala som sa venovať tomu, čo vo mne tvorí radosť a šťastie. Začala som si s láskou variť a jesť jedlá za ktoré som vďačná a jem ich s radosťou a pocitom, že podporujú moje zdravie a vyživujú telo, myslel aj dušu. Začala som vnímať aké pocity sa vo mne spúšťajú pri rôznych informáciách. Naučila som sa ich pozorovať. Naučila som sa ich prijať s láskou a byť zodpovedná za to, že sú to moje pocity a ja jediná môžem vidieť prečo ich mám a cítim a odkiaľ z môjho vnútra prichádzajú. Naučila som sa ich pustiť ak to bolo potrebné, ak doslúžili, ak už neboli pre mňa prospešné. Naučila som sa do nich otvorene pozrieť a hovoriť o nich. Naučila som sa ich nezadržiavať a neudupávať. Učím sa prejaviť sa tak ako to aktuálne cítim ak sa chcem smiať -smejem sa, ak spievať -spievam, ak tancovať tak tancujem, ak tvoriť -tvorím, ak plakať- plačem, ak sa hnevám- tak som k sebe úprimná a poviem si, že sa hnevám, učím sa kričať do vankúša😂. Ak viem, že som nahnevaná to znamená aj beriem zodpovednosť za to, že svoj hnev nepotrebujem zhadzovať na ostatných, a viem, že je to iba môj hnev, ktorý cítim… Naučila som sa že nikto iný nemôže za moje pocity a emócie. Naučila som sa, že nikoho nezmením, môžem zmeniť iba svoje presvedčenia a nastavenia alebo pustiť, ukončiť niečo, kde necítim radosť a potom až sa môže začať meniť všetko v mojom okolí. Lebo som pochopila, že to čo si nesiem vo svojom vnútri, to vidím aj vonku. Také situácie zažívam, takých podobných ľudí stretávam, také možnosti mi prichádzajú, také informácií ku mne prichádzajú akým ja vnútorne hlboko verím. Naučila som sa žiť život bez správ a potreby vedieť čo sa udialo, udeje vo svete a potreby vedieť čo sa udeje zajtra. Áno, vidím to niekde z diaľky, nejakým spôsobom sa to sem tam ku mne dostane, ale nie je to mojím obmedzením, neudáva to moje tempo, nepotrebujem tvoriť ani ďalšie možné tragické scenáre. Učím sa tvoriť to čo mi prináša radosť. Učím sa žiť svoj život tu a teraz s tým čo mám v každom momente s pocitom vďačnosti, že vždy je riešenie a s láskou k sebe, k životu a všetkým ostatným bytostiam. Ďakujem za všetky inšpirácie, momenty, ktoré ma podporujú a posúvajú ďalej. Ďakujem za to, že môžem jasne počuť, že som si uvedomila v istom momente čo mi ukazovalo moje telo, hučanie v ušiach, aby som konečne počula samú seba. Ďakujem za informácie, ktoré sa vo mne otvárajú. Ďakujem, že ich môžem vnímať, pochopiť. Ďakujem aj za milovanú hudbu, je mojím nádherným sprievodcom a pre mňa darom. Aj za všetkých, ktorý ju tvoria. Ďakujem aj za tú ostatnú vonkajšiu hudbu, zvuk nádhernej prírody, zvuk, tón milovaného človeka, zvuk z restovania pri varení, zvuk príborov počas jedenia, zvuk mlynčeka keď sa melie káva, zvuk z horiacej sviečky, zvuk kosačky keď sa kosí tráva 🤣, zvuk ťukania do klávesnice, jednoducho zvuk života. 🎶🎵