Pochopenie ako skutočne nevlastníme nič a aká je to sloboda.🕊
Môžeme sa tešiť, milovať, užívať si to, zdieľať, tvoriť, prijímať a dávať.
V úvode článku by som sa chcela poďakovať sebe a zároveň všetkým bytostiam, ktoré ma sprevádzali/sprevádzajú pri mojom prebudení, raste, pochopení seba ako tvorcu svojho života. Aj tým, ktorí prišli odovzdať lekcie a skúšky, pre pochopenie kde ešte stále nie som/sme skutočne prijatí sami sebou. Ďakujem za všetky výzvy, ktoré ma posúvajú a otvárajú mi ďalšie možnosti seba. Ďakujem všetkým za ich podporu a zdieľanie aj ich tvorby a cesty k sebe, pretože spoločne rastieme, ukazujeme, tvoríme život bez všetkých tých ,,akože drám", ktoré vytvára iba človek sám a len sám ich môže aj prestať tvoriť a žiť. A len sám sa môže rozhodnúť začať tvoriť život postavený na skutočnom prijatí seba, zodpovednosti za seba, za svoj život, za svoje rozhodnutia a za svoju tvorbu. 💐
Toto krásne pochopenie pri spoločnom rozhovore znovu otvorila priateľka a ja som sa ho rozhodla zdieľať aj sem.
Počas rozhovoru jej otázkou bolo niečo v zmysle ako: rozdelenie majetku domu. A ako to máme zabezpečené s mužom, keďže nie sme oficiálne ako manželia. Keby sme sa rozhodli už viac nezdieľať spoločne priestor domu. (Túto otázku zdieľam pre lepšie pochopenie celého článku, moju odpoveď na ňu nájdeš nižšie).
Moja cesta k pochopeniu o čom je vlastnenie/nevlastnenie hmotných vecí, predmetov a bytostí
Predtým ako sme s priateľom začali bývať v priestore domu, zdieľali sme spoločne prenajatý priestor v byte. Celý ten čas v tom byte sme ,,počas hádok, doťahovaní sa“ riešili koho je čo, kto tam čo kúpil, kto má akože väčšie právo na určité veci. A ak došlo k téme, že už viac nechceme žiť spoločne riešili sme, kto tam vložil koľko energie (peňazí), času na to, aby to vyzeralo ako domov a kto má opäť väčšie právo a moc ostať v tom priestore.
Postupne som sa začala venovať sebe a sebapoznaniu, pochopeniu čo mi hovoria ,,hádky“, čo znamená keď ma situácie vyvedú z môjho stredu do chaosu, keď ma niečo alebo niekto poriadne irituje, keď začínam byť z niečoho alebo niekoho nervózna alebo sa hnevám akože na druhých. A prečo mám potrebu niečo dokazovať sebe a druhým, že mi niečo patrí a ukazovať sa, že je to moje. Začala som sledovať, čo mi to celé ukazuje. Začala som vnímať, že tí ostatní mi nastavujú iba zrkadlo, sú odrazom mňa. Jednoducho, že sú tvorbou mňa a mojich vnútorných presvedčení, nastavení, ktoré sa mi zobrazujú prostredníctvom vzťahov. Všetky tieto vzťahy a stretnutia, ktoré ma iritovali, hnevali, znervózňovali… mi iba presne ukazovali kde som ja vnútorne nebola sama pre seba dostatočná a potrebovala som si niečím dokazovať, že som dôležitá. Kde som sa ja hnevala sama na seba, lebo som sa v niečom nepočúvala a nevnímala svoje vnútorné vedenie v sebe (intuíciu). Kde som ja nemala spracované emócie z minulosti a nedovolila si ich cítiť, a tak som následne konala a reagovala v odpore, pretože som to tak niekde videla napr. u rodičov a prijala som toto správanie, reagovanie za svoje akože ,,normálne“, že tak to má byť. Všetky tie vzťahy ma učili pochopiť a prijať kde som si ja potrebovala dokazovať, že mám nad niekým moc, bojovať s ním a zároveň som sa snažila o manipuláciu, aby konal ten druhý tak ako ja chcem a ešte som si aj myslela, že ho skutočne milujem. Pritom pravdou je, že som nevedela skutočne prijať druhého takého aký je, pretože som sa ja nevedela prijať a dovoliť si byť skutočne sama sebou, dovoliť si milovať sa v každom okamihu, bez hodnotení. A tak som nemala ani v sebe tú silu a moc začať meniť svoje nastavenia voči sebe. Robiť veci tak ako skutočne ja potrebujem a nie tak ako to chcú ostatní. Pochopila som, že ak chceš niekoho vlastniť a manipulovať, meniť presne to sa ti aj vracia. Môžeš vidieť ako ostatní akože s tebou manipulujú, chcú ťa mať podľa ich nejakých predstáv a chcú aby si robil to, čo je pre nich dôležité. Môže sa zdať, že je to hrozné a oni sú tí, ktorí ubližujú ale v skutočnosti je to to najlepšie čo sa deje, pretože oni ti nastavujú krásne zrkadlo teba, aby si videl presne čo tvoríš. Postupne vidíš a vieš, že nič sa nedeje bez teba a všetko si tvoríš sám. To čo máš vo svojom vnútri (ako vnímaš seba, aké presvedčenia živíš, ako komunikuješ, čomu venuješ svoju pozornosť, dokonca aj to čo konzumuješ) to vidíš vonku vo svojich vzťahoch a celom tvojom svete.
A keď som toto celé začala vnímať, v jednom momente som si povedala a dosť a začala som sa sústrediť na seba, pracovať so sebou. Postupne som prijala zodpovednosť za svoje nastavenia, presvedčenia, vzorce, ktorými som sa sama obmedzovala. Rozhodla som sa ich pustiť a vytvoriť si nové, pre mňa láskavejšie, slobodnejšie. V tom sa stalo niečo úžasné, začali sa meniť aj moje vzťahy, komunikácia, pohľad na všetky veci, ktoré sú okolo mňa. Otvoril sa svet možností, lebo som si začala uvedomovať svoje možnosti. Začala som zmenou v sebe a tak sa začal meniť vonkajšok (zážitky, komunikácia, vzťahy, práca…).
Týmto sebapoznaním som postupne pochopila, že človek, ktorý zabudol na seba, myslí si že je v ohrození a všetko vonkajšie sa mu deje samé od seba tak radšej pre istotu začal vytvárať rôzne systémy a práva, dokumenty, zmluvy, aby sa mal o čo oprieť, aby sa cítil bezpečne, aby mohol manipulovať, aby mohol povedať čo všetko je jeho, lebo to vyživuje ego, stavia si na tom svoj život, potrebuje sa ukazovať, dokazovať si lebo sa necíti bezpečne sám v sebe, nevidí sám seba ako dostatočného, tak ho dostatočným robí aspoň pocit, že niečo má, že mu niečo patrí... A odtiaľ pramení toto vlastnenie, že ,,toto je moje".
Už ako deti nás a asi aj našich rodičov učili, že táto hračka je tvoja a táto hračka je toho druhého dieťatka, ty máš svoje hračky. Toto je naše auto, toto je náš dom, toto je tvoj alebo môj. Ako sme vyrastali možno sme počúvali, že keď si si niečo kúpil tak nato máš právo a je to len a len tvoje. Alebo ak si niečo dosiahol ukazuj sa aby ti ostatní závideli, musíš vlastniť titul lebo až vtedy si ťa ostatní budú vážiť, až keď niečo vlastníš vtedy si niekto, ak nič nevlastníš nikto o teba nemá záujem.
Takto je to hovorené, naučené a naprogramované v systéme ľudských hláv, kde sa zabudlo, že táto planéta, Zem nie je nikoho, že žiadna bytosť nepatrí nikomu, že žiadny papier, ktorý je vytvorený z dreva stromu nepatrí nikomu. Žiadny dom, ktorý je vyrobený z materiálov, ktoré sú zložené z jednotlivých častíc Zeme nakoniec nie je nikoho. Zabudlo sa, že každá bytosť je dokonalá, je božským vedomím tvorcu a všetko čo hľadá, nájde jedine v sebe.
Uvediem príklady s prírodou, Zemou a zvieratami pre jasnejšie vnímanie môjho pochopenia. ⬇
Ak zasadíš stromček, pravdepodobne to neznamená, že je tvoj a ty ho teraz vlastníš.
Ty ho sadíš pretože chceš, venuješ mu svoju energiu, čas lebo tak si si to vybral, ty si sa tak rozhodol. Vieš, že ten strom ti môže dopriať tieň, vytvára kyslík, môže ponúkať nejaké tie plody, z ktorých následne ty môžeš vytvoriť chutné jedlo… Ty mu prirodzene dávaš to, čo potrebuje pre svoj rast, a to najdôležitejšie lásku, ktorá nehodnotí, že v zime nemá ten strom plody. Vidíš ten strom nádherný v každom momente, v každom jeho cykle. Nebudeš mu hovoriť že, ,,Hej strom musíš rásť rýchlejšie lebo ja už chcem plody, lebo ja som si ťa kúpil a ty budeš robiť presne to čo chcem ja“. Si s tým stromom ako jedno, tvoríte harmonickú spoluprácu. Napokon ten stromček jedného dňa vyrastie na mohutný strom a ty už možno nebudeš na tomto svete.
Kto je teda vlastníkom stromu? Domu? Auta? Tak ako všetky tie hmotné veci okolo teba si nevezmeš so sebou, neuchopíš ich, nebudeš o ne bojovať lebo si niekedy za ne zaplatil alebo podpísal papier, kde máš nato akože ,,vlastnícke právo“. Môžeš s nimi mať v hlbokej podstate iba harmonický vzťah založený na jednote, zdraví, slobode, láske, radosti.
Pamätám sa na deň, keď som doslova cítila so Zemou, pôdou. Prišlo mi, že kam až hlboko siaha, kde má koniec a kde začiatok. Čomu všetkému dáva možnosť rásť, vyživuje ale aj necháva s láskou odísť a znovu transformuje, mení formu. Ako napríklad ak kompostuješ a vidíš, ako Zem pracuje, ako tvorí, pretvára a znovu oživuje. Keď si uvedomíš, že po tej pôde kráčaš a Zem je tá, ktorá ti umožňuje terén po ktorom pohodlne môžeš chodiť. V tom celom spojení som cítila aká je Zem milujúca, láskavá čo všetko nám umožňuje ale zároveň aj aká je silná, mocná pevná vo svojich základoch, koreňoch. Vždy dokáže nechať odísť, čo už nepotrebuje a znovu tvoriť nové. Dovoľuje, umožňuje rásť a plodiť. Hlbšie pod pôdou môžeš natrafiť na vodu ako Zdroj Života. Hore nad pôdou je nebo, hviezdy, mesiac, Slnko ďalšia energia Zdroja. Slnko, ktoré rozžiari, otvára, hreje. Sleduj rastliny, stromy ako prostredníctvom slnka a tepla otvárajú svoje puky, vytvárajú nádherné kvety a rodia plody.
Ak sme sa odpojili a zabudli sme, môžeme sa opäť rozpamätať na hlboké spojenie so sebou, Zemou, že sme ako jedno. Že to čo sa deje na/v Zemi sa deje v nás. Pri tomto celom spojení som si položila ďalšiu podobnú otázku.
Kto teda skutočne môže vlastniť Matku Zem, slnko, vodu, pôdu, akúkoľvek krajinu, územie, priestor? 🤎
Ak máš domáce zvieratko a myslíš si, že si jeho majiteľ, vlastník. To zvieratko je akože tvoje a ty ho máš vychovávať, aby ťa dokonale podľa tvojich vzorcov poslúchalo. Asi nevidíš, že to zvieratko má tiež svoje cykly, nenecháš to zvieratko naplno si užívať život a nedôveruješ mu tak radšej ho máš celý čas na vôdzke, aby ti náhodou neušlo. A nevnímaš, že to zvieratko je opäť len zrkadlovým odrazom teba (možno ty nedôveruješ sám sebe, ty nevidíš a ignoruješ svoje prirodzené cykly a pracuješ ako stroj, ty si nedovolíš užívať si svoj život naplno).🌞
Verím, že aj tieto nastavenie vlastnenia a manipulácie už krok po kroku meníme a tvoríme zdravší svet. Pokoru a úctu, súcit a vďaku k celej Zemi, SEBE a aj ostatným. Pozorujem aj to ako rodičia ukazujú deťom, že veci, ďalšie bytosti tu môžu byť okolo nás, pre nás, môžeme sa z nich tešiť, milovať ich, venovať im svoj čas alebo nemusíme a nepotrebujeme mať túžbu ich mať v moci, vlastniť, ovládať a manipulovať. Môžeme využívať rôzne veci, predmety, ktoré nás podporujú, dovoľujú nám umožniť si viac možností v našom živote ale nemusíme a nepotrebujeme sebe ani druhým dokazovať koľko čoho mám, že som vďaka tým veciam som niečím viac, pretože sa VŠETCI RODÍME AKO JEDNO A V JEDNOTE AJ ODCHÁDZAME.
Zistenie, že všetko čo potrebujem mám už v sebe
Je v poriadku mať k dispozícií dom, byt, auto, počítač, mobil alebo aj nábytok v priestore, ktorý sa ti páči… Aj ja mám zatiaľ hypotéku, bývam v dome, mám k dispozícií auto a mnoho ďalších vecí, ale cez pochopenie sa už pozerám sa na všetky tie veci inak. Ako na priateľov, spoločníkov, ktorý ma podporujú, dovoľujú mi užívať si ich s láskou, sú bezpečnými, funkčnými, zdravými…Už si nepotrebujem ich prítomnosťou vytvárať dôležitosť, moc, pozornosť lebo sa môžem cítiť pre seba dôležito a dobre v každom momente svojho života. Moc znamená pre mňa jasne si vyberať čo robím, tvorím, kam ide moja energia. Pozornosť je pre mňa počúvanie sa naplno ak mi telo hovorí, že som unavená tak budem oddychovať a keď cítim, že potrebujem cvičiť tak sa zoberiem a idem cvičiť. Ak potrebujem vyjadriť svoje pocity a cítim, že je to pre mňa v ten moment dôležité a potrebné, tak to spravím. Ľudia sa snažia zabezpečiť si pocit moci, dôležitosti, pozornosti a istoty prostredníctvom rôznych vecí, namiesto toho aby najprv videli do seba, prečo ten pocit moci, dôležitosti, pozornosti a istoty nevedia dať oni sami sebe, len tak tu a teraz, kedykoľvek.
MOJA ODPOVEĎ PRE PRIATEĽKU A ZÁROVEŇ PRE SEBA bola,: ,,nerozmýšľam, nad tým čo bude lebo si užívam prítomnosť. Ale ak by som mala odísť z tohto miesta, domu, priestoru momentálne by ma to mrzelo, asi by som si aj poplakala, precítila si to, pretože to tu mám veľmi rada. Ale ten priestor a domov a tú celú energiu, ktorá tu je, ten pocit by som si vytvorila kdekoľvek inde. V istote, že všetko má vždy riešenie a je všetkého dostatok. Lebo ten pocit mám v sebe, ja som domov, bezpečie, zdravie, láska, dôvera, a jedinú istotu mám v samej sebe ak si to dovolím. A ja sa potrebujem skutočne cítiť ako dostatočná aby som ten dostatok mohla tvoriť“.
Keď si človek dovolí skutočne sa milovať a dovolí si cítiť sa sám v sebe dostatočný, bezpečný. Je sám sebe istotou a domovom, už prestáva mať strach že niečo stratí, že o niečo príde, lebo ani nemusí a tak isto sa nepotrebuje dopĺňať pocitom moci, vlastnenia a manipulácie nad ostatnými.
A tu sa končia všetky hádky, závisť, nenávisť a strach o majetok, vlastníctvo, hmotný svet a manipulácia ľudí cez akúkoľvek hmotu. To pochopenie je pre mňa oslobodzujúce, je to skutočná sloboda. Je v poriadku pre mňa používať slová ako môj, tvoj, náš atď. pre objasnenie ale ide o to čo, pri tom skutočne vnútorne cítiš. Je to pocit vlastnenia a majetníctva, že keď je niečo tvoje musí to byť v tvojej moci a ty sa cítiš byť nad niečím alebo niekým? Alebo pocit voľnosti a pochopenie, že skutočne nám nič a nikto ani my nikomu nepatríme a nemôže nás nikto vlastniť a držať ako majetok. Keď sa vzdáme vnútorne svojich vlastníckych práv na niekoho a niečo môžeme cítiť a žiť to, že jediné čo môžeme je dovoliť si radovať sa z tej hojnosti ktorú máme k dispozícií, z prítomností bytostí, ktoré sú okolo nás, z vecí ktoré sme si kúpili. Môžeme ich s láskou využívať, vytvárať pokoru, harmóniu a mier, prijímať to, čo nám poskytujú a zase my dávame tým veciam alebo bytostiam svoj čas, energiu, lásku a to čo cítime, že poskytovať môžeme.
Uvoľnenie priestoru pre niečo nové
Toto vlastnenie a držanie sa, prisatie sa k rôznym veciam som pozorovala aj v rámci práce zariaďovania, rekonštrukcie priestoru. Bytosti, ktoré si uchovávajú a držia v priestore predmety, ktoré už možno dávno nevyužívajú, nerobia im radosť a ani ich už skutočne nepotrebujú. Ale majú stále potrebu ich vlastniť držať si ich, lebo sú tak silno fixovaný na určitú vec a ich hlava, myseľ im hovorí, že ak sa pustia tej veci stratia samých seba. Áno možno stratia určitú časť samých seba, ktorá niečo zadržiava, nechce pustiť, obáva sa že niečo stratí, ale zároveň si dovoľujú stať sa slobodnejšími. Môžu nadobudnúť pocit oslobodenia, že už nemusia a nepotrebujú držať svoj hnev, strach, nedôveru vo svojom vnútri. A potom ľahšie môžu prepúšťať aj určité veci, predmety v priestore. Prijať a pochopiť, že už im tie veci, predmety doslúžili a môžu ich s láskou prepustiť a dovoliť aby tie veci smerovali možno k bytostiam, ktoré ich skutočne aktuálne potrebujú a s radosťou ich budú používať. A tie veci opäť niekto uvidí ako prosperujúce, ,,žijúce“, funkčné, podporné.
Moja skúsenosť bola pri realizácií rekonštrukcie priestoru s dámou, ktorá mala v tomto priestore vystavený a odložený rôzny servírovací riad. Keď sme spoločne preberali, čo nechať a čo posunúť ďalej, videla som zaujímavé šálky na espresso. Tak som sa jej opýtala či ich využíva. Jej odpoveď znela, že nie a že takú malú kávu ani nepije ale, že ich chce mať vystavené. Nakoniec mi povedala, že rôzne veci jej pripomínajú spomienky, niektoré veci dostala ako dar ale nevyužívala ich a tak si ich odkladala niekde v krabiciach. Dlhšie sme sa rozprávali a ja som jej poskytla iný pohľad na tieto spomienky fixované k predmetom, ktoré už neslúžia a zaberajú priestor (vnútorný a teda aj vonkajší). Povedala som jej môj pohľad na to, že ak má nejakú príjemnú spomienku, neznamená to, že tá spomienka odíde keď nechá tie veci, predmety odísť. Tá spomienka a ten pocit, ktorý pri nej mala, ak chce je a vždy bude v jej srdci a môže zacítiť ten pocit kedykoľvek bude chcieť ak sa zastaví a rozpomenie sa.
O niekoľko dní som mala meniny a už spomínaná dáma mi priniesla zabalené šálky, ktoré sa mi páčili so slovami, že potrebovala čas a prechádzala si vnútorne náš rozhovor. Nakoniec sa rozhodla, že tie šálky a mnoho iných pre ňu už nepotrebných vecí ponúkne ďalej možno naozaj niekomu kto ich bude naplno využívať. Bolo to pre mňa nádherné to sledovať a najmä ten pocit keď vidíš, že ten človek naozaj uvoľní miesto pre niečo nové a tým nemyslím len veci ale aj zážitky, skúsenosti, iné pohľady alebo aj priestor pre nových ľudí a seba.
Prajem všetkým, ktorí to tak cítia a potrebujú aby si dovolili objaviť v sebe silu a dovolili pustiť sa už nepotrebných vecí, vzorcov manipulácie, programov a umožnili si vytvoriť priestor pre skutočnú slobodu, nové zdravé, láskavé, harmonické a podporné veci, programy, zážitky a vzťahy. 💙
Milovaná šálka na kávu
