Čo vidíš vonku, to živíš vnútri.

Aké programy v sebe udržiavaš, živých, z akých programov funguješ? alebo

čomu skutočne veríš? 🧚‍♀️

V tomto článku zdieľam niečo z môjho pochopenia a zároveň to, čo podporilo, inšpirovalo mňa k tomu aby som začala vnímať a vidieť situácie, seba aj inak, hlbšie.

To, čo podporilo/podporuje mňa je uvedené ⬇ nižšie v článku. 🧐

 V článku zdieľam, opisujem aj niečo z toho, čo som tvorila aj ja, keď som si nebola plne ,,vedomá" seba a svojej zodpovednosti za seba, za svoje rozhodnutia ,,za situácie, ktoré som zažívala", (ktoré som si teda sama tvorila). Cez svoje skúsenosti a pochopenie som dospela, dozrela k tomu, že už tieto podobné situácie, reality nežijem, nepotrebujem a toto je posledná vec, kedy sa k tomu vraciam iba pre opis a určité pochopenie, zdieľanie, že to tvoriť už nemusíme a je na nás, čo si vyberieme žiť, ako sa rozhodneme, čomu budeme veriť. 

,,Ako vnímaš seba, tak vnímaš aj bytosti a celý svet okolo seba“ a ,,z akej energie tvoríš taká sa ti vracia späť“

Alebo

je pre teba svet hrozné miesto, kde žijú ,,sprostí ľudia“ , všade je bordel… ? a nič nie je podľa tvojich predstáv?….

Čo o kom rozprávaš?, čo rozprávaš o sebe?, čo rozprávaš o svete? 
Ako vidíš seba? ako vidíš ostatných? ako vnímaš seba a ako vnímaš to, čo je okolo teba? 
Ako hodnotíš seba situácie, veci, ľudí, prírodu? 

Ak ide z tvojich úst iba samá nadávka, hodnotenia ostatných a to je tvoj bežný spôsob života? Ako bežne teda tvoj život vyzerá? Čo je pre teba dôležité? Koľko času a energie vkladáš do riešenia ostatných? Prečo je pre teba vôbec potrebné rozoberať druhých? Lebo ty si ,,bez života“, vnútorne nežiješ? A namiesto toho aby si nabral odvahu pozrieť sa sám na seba, do seba, tak sa zameriaš na niečo alebo niekoho druhého aby si nemusel vstúpiť do svojej vnútornej búrky samého so sebou?

Nadávaš, pretože sa na niekoho hneváš? alebo sa hneváš sám na seba? Nadávaš ešte aj sebe? Vynadáš, pokarháš sám seba ak sa ti niečo ,,nepodarí tak ako chceš", alebo ak niečo nespravíš podľa určitých TEBOU STANOVENÝCH/VYTVORENÝCH noriem a predstáv? Vieš čo znamená skutočne si dôverovať? Z čoho pramení tvoj hnev? 
 Je možno prameň tvojho hnevu aj v tom, že sa sám/a zraňuješ? z toho že si nedôveruješ? že sa podceňuješ? že si sám/a spôsobuješ bolesť? z toho, že nevnímaš samého/ samú seba? že netvoríš to, čo vo svojej hĺbke tvoriť chceš? Ale namiesto toho robíš/vytváraš stále veci, ktoré sú akože ,,normálne a robia ich všetci, lebo tak sa to má, tak je to správne a normálne" ale v skutočnosti ťa oberajú o energiu a čas? Čo je pre teba normálne a správne? 

Ako sa cítiš? Si vypočutý/tá sama sebou? Vieš skutočne oddychovať alebo ti tvoje telo musí dávať rázne stopky? Napr. v podobe bolesti, zranení, extrémnej vyčerpanosti, únavy, preťaženia celého tvojho organizmu, že nevládzeš skoro nič. Cítiš sa sám/a so sebou šťastne? Kde sa nasilu usmievaš ale tvoje vnútro chce vrieskať, plakať, odísť? Kde sa pretvaruješ sám/a pred sebou? Hľadáš, že ťa šťastným urobia iný? Riešiš svoj hlboký smútok, hnev a bolesť, nedostatok alkoholom, cigaretami, alebo extrémnym zbytočným nakupovaním (čo bol môj prípad) … ?

Skutočnú radosť, naplnenosť ,,nájdeš“ jedine vo vnútri seba

(je vnútri teba, stačí si len dovoliť si to všetko vidieť)

Čo vidíš okolo seba? Ľudí, ktorí sa akože pretvarujú, hrajú na to čo nie sú? ľudí, ktorí sú nahnevaní a mrzutí, možno až agresívny alebo sú nepozorní, neochotní alebo máš pocit, že sú slepí, spia alebo mimo? 😂

alebo ľudí, ktorí sú ochotní, ktorí majú krásnu energiu, ľudí ktorí sú spokojný a žiaria, ľudí ktorí úprimne a jasne komunikujú, ľudí ktorí zdieľajú seba a rastú?

A teraz úprimne, nie sú vyjadrením teba? Sú tvojou tvorbou toho, čo žiješ sám v sebe, to sa ti javí vonku, v ostatných. 😏 Aby si videl. Ale to koľko potrebuješ vidieť a aké zážitky potrebuješ si vyberáš tiež ty sám/a. Niekto potrebuje tých zážitkov viac k ,,prebratiu“. A aj to je v poriadku, pretože všetko má to najlepšie načasovanie, všetko dozrieva ,,v správny čas“.

Ale

ak cítiš, vieš, že už je čas vystúpiť z hmly/nejasnosti a otvoriť sa jasnému videniu čo si v sebe skutočne nosíš, smelo do toho a ver, že všetko zrazu bude tvojou podporou.

Ako môžeš vnímať z vonku skutočnú radosť, živosť, ktorá je v tebe, plynie cez teba, ak ju nevnímaš sám v sebe? Dôležité je dovoliť si dať pozornosť sám sebe, a to nie len tým, že svoj vonkajšok upravíš ale dáš pozornosť svojmu vnútru, spýtaš sa sám seba prečo nie si ty sám pre seba hodnotou, radosťou, naplnením, láskou? Môžeš sa pozrieť kde si ty sám v sebe brániš vidieť sa, cítiť sa radostne a láskavo každý jeden moment? Môžeš nazrieť/osvetliť tie časti teba, ktoré vyslovene volajú o pozornosť, objatie, lásku a prijatie? 

Tým celým som prechádzala aj ja. Riešila som ostatných, nadávala na všetko, cítila som sa bezmocne, necítila som takú tú skutočnú radosť, cítila som hnev, vyčerpanie, odpor… Kolotoč, ktorý som v tom čase tvorila bol stále o tom, že som sa stavala do role obete alebo tyrana.

Rola obete vyzerá asi tak, že sa tváriš aké si chúďatko a ako to ostatných nezaujíma, ako ty ostatných nezaujímaš, ako sú všetci voči tebe zlý, ako je svet zlý a nespravodlivý, ako ti všetci len ubližujú a ako môžu robiť to alebo tamto. Ak sa ,,ti dejú" rôzne neprospešné situácie vždy nájdeš niekoho iného kto za to môže. To znamená, že nepreberáš zodpovednosť za tvorbu svojich myšlienok, slov, rozhodnutí, vnútorných nastavení. Pozeráš sa na situácie jedným uhlom pohľadu a to ti bráni v akýchkoľvek možnostiach žitia tvojej slobody. Máš potrebu aby niekto z vonku zmenil tvoj život, aby to niekto za teba vyriešil a ešte si nahnevaný, že ťa nikto nevníma, že ty sa cítiš zle a ešte sám seba presviedčaš, že sa to nedá teraz zmeniť, pretože okolnosti sú také a také a výhovoriek ti podhodí ego extrémne veľa, prečo sa niečo nedá. Máš pocit, že ťa nikto nechápe (lebo skutočne nechápeš sám/a seba, svoju tvorbu v každom momente), podporu nemáš nikde (lebo tá skutočná začína tebou) , tvoje vzťahy sú jedna veľká tragédia/ komédia (lebo tak sa správaš aj sám/a k sebe). 

Občas si teda zahráš aj toho tyrana. Buď týraš a karháš sám seba, pretože si ,,nie dosť" hodný svojej podpory, nehy, jemnosti, lásky a teda ani tej vonku a nevidíš sám seba ako hodnotu a tak sa zhadzuješ alebo si ideš kolotoč, že hráš tyrana pre niekoho iného a zhadzuješ zároveň aj druhých, aby sa tvoje ego cítilo mocnejšie, že vláde, že ovláda, že ,,si viac" ako ostatní (pravdepodobne preto vnímaš aj, že je celý tvoj svet a všetci, všetko okolo na p...).

Neustále hranie rolí obete a tyrana ťa oberá o tvoju vzácnu energiu a o skutočnú silu a moc. O videnie tvojej skutočnej hodnoty a lásky, ktorou si.
A rozhodnutie je na tebe, možnosťou je vystúpiť z tej hry. Prestať ju hrať a teda ju prestať tvoriť. Prevziať zodpovednosť a začať byť tvorcom svojho života.

Ak začneš vnímať, že sú to len ,,hry“ a rôzne situácie, (čo je vzácny krok k tomu, aby si ich mohol rozpustiť) môžu sa stať všetky vzťahy a bytosti, ktoré ,,hrajú divadlo“ VYTVORENÉ TEBOU v tvojich situáciách tvojou podporou k vnútornej slobode, nasmerovať ťa opäť k samému sebe a skutočnej hodnote seba.

Ak v danom momente v rôznych situáciách zachytíš svoje pocity, ktoré s tebou lomcujú môžu slúžiť pre teba ako dar na odomknutie tvojich vnútorných hlbokých zranení. Ak budeš odvážny a pozrieš sa prečo dávaš silu a moc daným pocitom zistíš, že tieto pocity vznikli z presvedčení v tebe, ktorým veríš. Na základe svojich presvedčení a nespracovaných, zadržiavaných emócií potom zažívaš v rôznych situáciách určité pocity strachy, manipulácie, hnev, úzkosť… Z týchto tvojich presvedčení môžeš ak sa rozhodneš vystúpiť, prestať dávať svoju silu a moc pocitom, ktoré ťa oberajú o veľmi veľa životnej energie. Môžeš sa postupne otvoriť sa úplne iným možnostiam, otvoriť svoje srdce a zažívať pocity spokojnosti, naplnenosti samého seba.

Tieto ,,nezdravé" programy, ktoré ťa  iluzórne udržiavajú (ktorými sa sami udržiavame) v boji, nedostatku, strachu, v odpore proti sebe nám nedovolia (si sami nedovolíme 😂) naplno snívať a tvoriť naše sny.

Všetko a každá bytosť môže byť tvojou podporou ak sa pozrieš hlbšie, z iného uhla pohľadu.

Ide o to ako sa na všetko pozeráš. Z čoho sa pozeráš? Z otvorených možností alebo z jedného a stále toho istého pohľadu? Bytosti, s ktorými sa možno dostávaš do rôznych nepríjemných situácií sú pre teba tyrani? alebo tvoji pomocníci?, ktorí presne vedia kam majú trafiť, aby si cítil/a to hlboké vnútorné miesto kde to bolí, kde sa stále nechceš pozrieť, lebo to nie je príjemné. A pritom je to len ilúzia, všetky tebou vytvorené vzorce, ktorým veríš a tým že im veríš tak ich živíš a teda ich žiješ a stále dokola tvoríš. Sú to vnútorné nastavenia, ktoré nie sú dnes už vôbec potrebné a stoja na základoch zrady voči samému/samej seba, podceňovaní sa, hodnotení sa a často veľmi kriticky, nedôvere v seba, neláske voči sebe. Dá sa povedať, že sú to teda nezdravé nastavenia, ktoré ale je možné zmeniť.

Môžeš ich rozpúšťať a tvoriť si, vyberať si svoje nové vedomé nastavenia, ktoré chceš žiť a ktoré sú postavené na vnímaní tvojej skutočnej hodnoty a teda vnímaní skutočnej hodnoty všetkého, čo je okolo teba. Sú založené na skutočnej láske, energií života, podstaty bytia.

Ale nato, aby si mohol/a meniť staré nefunkčné nastavenia možno potrebuješ ich naplno vidieť a pochopiť, prijať zodpovednosť za ich tvorbu, že si tvorcom toho, čo žiješ. Prijatím zodpovednosti, uvedomením si tvorby svojich realít si môžeš dovoliť aj cítiť to, čo si cítiť nechcel/a. Dovoliť si prepustiť tie vzorce, ktoré tvoja myseľ vyhodnotila ako, že sú pre teba bezpečné aby si už viac nemusel cítiť to čo ťa niekedy v minulosti zranilo. Tak si uzavrel potlačil niekde v sebe emócie a vytvoril si si programy, ktoré stoja na nedovolení si pustení týchto emócií. Lebo tvoja myseľ ich možno vyhodnotila za zlé, bolestné, nepríjemné… (čo je stále len ilúzia), keďže myseľ rada všetko hodnotí a posudzuje. Emócia môže byť len emóciou, to že ju vnímaš nemusí znamenať že je niečo zlé alebo dobré. Tieto zaseknuté/nevyjadrené emócie sa chcú nejakým spôsobom vždy vyplaviť a ak im prestaneš brániť a necháš ich tiecť sebou, tvoja celá bytosť sa ti poďakuje, odľahčí sa a odomkneš si ďalšie možnosti seba. Zrazu začne prúdiť životná energia tam, kde predtým nemohla, lebo bola potlačená, uviaznutá.

Môžeš začať vnímať jasnejšie všetky situácie, uvidíš tie hry tvojho ega, ktoré chcú manipulovať, vytvárať paniku, drámy, konflikty aby bolo v ,,bezpečí“ (ktoré bezpečím vôbec nie je) ale už budeš vedieť aj jasnejšie povedať STAČÍ toto ja nechcem STOPNEŠ programy strachu, paniky… a začneš realizovať svoje skutočné sny a to v čom žiť chceš.

Všetci sa najskôr rozhodujeme prechádzať týmito hrami obeť/tyran a ani o tom veľa krát ,,nevieme“. Je to program, ktorý je uložený hlboko v nás a my sa v daných situáciách presne správame podľa týchto naučených programov seba zrady. Program, ktorým sa oberáme o svoju moc a udržiavame sa v bez moci, v klame, že zodpovedný je za naše situácie niekto iný lebo veď my ich len žijeme a niekto nám ich podhadzuje pod nohy 😂 ktože to asi tak bude ? 🙈🙉🙊

To, že dokážeš povedať NIE starým nastaveniam znamená, že sa ich prestávaš zúčastňovať ale zároveň proti nim nebojuješ, nepotrebuješ sa uisťovať o tom, že tvoje rozhodnutie je dobré či zlé, nepotrebuješ sa obhajovať a vysvetľovať prečo. Stačí, že ty vieš a cítiš čo máš v danom momente robiť a vystúpiť zo starých vzorcov znamená len s láskou nechať ísť, prestať bojovať, udržiavať akékoľvek vojny vo svojom vnútri. Ale aj to je proces vnímania, rozhodnutia sa otvoriť sa možnostiam povedať jasné ÁNO iným/novým nastaveniam a to niekedy chce aj tvoju trpezlivosť lebo niektoré programy sebazrady sú v nás tak hlboko, že netrvá jeden deň, kým si schopný/á ich natrvalo opustiť. Stane sa, že hlava/ego sa snaží podhodiť ti stále nejaké tie vnútorné drámy, bojuje, kým sa nevzdá, ustúpi, zosúladí sa s celou bytosťou a až v tom súlade sa stávaš mierom, kľudom, nekonečnou láskou.

Dnes sa aj ja na tie moje hry, ktoré som si odohrávala pozerám ako na svoj zaujímavý výber skúsenosti, s dokonalým načasovaním zobudenia sa, že čo to vlastne tvorím, čo žijem a či vôbec žijem ? 😂 

Opíšem sled zážitkov v skratke pre pochopenie a podporu, pretože ma to celé viedlo k transformácií a zmene alebo vrátení sa späť k sebe samej,
 K SKUTOČNÉMU BYTIU, k HODNOTNÉMU ja, k VEDOMÉMU ŽITIU SVOJICH SNOV. A TO JE MOŽNÉ KAŽDÝ MOMENT, PRE KAŽDÉHO, TU TERAZ, KEDYKOĽVEK, S AKÝMKOĽVEK fyzickým VEKOM a je len NA TEBE ČI PREBERIEŠ ZODPOVEDNOSŤ a OTVORÍŠ SA SEBE/ VNÍMANIU CELEJ SVOJEJ BYTOSTI. Verím, že ak sa rozhodneš tak tú zmenu dáš, lebo nato sme tu a všetko ťa bude podporovať.  

Prácu, ktorú som si vybrala ako čašníčka, viedla k môjmu ,,zobudeniu sa“. Potrebovala som v tom čase ,,týrať“ svoje fyzické telo, aby som zažívala pocity, že nevládzem nič, aby som mala stále menej sa menej energie. Napokon som sa cítila tak, že mi robilo problém a obrovskú námahu zodvihnúť len jeden pohár a napiť sa. Bola som úplne vyčerpaná a unavená. Nohy ma boleli tak, že som sa ledva počas svojho voľna postavila na nohy a fungovala. Chcelo sa mi plakať, a veľa krát som si hovorila, že kedy to už skončí. V práci som bývala nahnevaná, ale vždy som ten hnev potlačila, išla som si zapáliť ale najradšej by som kričala a revala. Mávali sme veľa práce a v tom čase to nebolo zorganizované tak aby sme sa mohli v kľude najesť, všetko sa riešilo narýchlo. Postupne mi bolo skoro každý deň zle, na odpadnutie, točila sa mi hlava, hučalo v ušiach, pretože som sa vôbec nepočúvala a nevnímala som žiadne volanie svojho vnútra, že takto to už viac nechcem, že už stačí. Išla som cez to všetko. „Kvôli peniazom“, „istote“ a ,,bezpečiu“ a skutočne, pretože som nedôverovala sama sebe, nevnímala som svoju hodnotu, kvôli tomu, že som nevedela čo by som iné mohla robiť, kvôli tomu, že som sa bála zmeny, pretože som počúvala svoje aspekty, ktoré mali strach, že to je ťažké a nevideli riešenie, báli sa o život.

V tom čase som videla ľudí, ktorí nachádzali radosť a šťastie, uspokojenie v alkohole. Ľudí, ktorí zahnali svoje nevypočuté časti tým, že fajčili jednu cigaretu za druhou. A ,,tí akože ľudia“ som bola stále JA. Presne to, čo som videla navonok, okolo mňa to som živila, žila v sebe, tak som fungovala aj ja.

Pre ,,uspokojenie“ som stále nakupovala, postupne aj to, čo som vôbec nepotrebovala. Lepila som tým svoju nespokojnosť, pocit ne-hodnoty, samoty… lebo však čo iné mi urobí radosť v tomto živote keď už nonstop iba pracujem ako otrok a nič iné nestíham, nevládzem…

Počas môjho vyčerpania a vyhorenia v práci som postupne cítila, že mi nebolo dobre fyzicky ale ani psychicky. Keď som prišla z práce domov živila som v sebe obrovský hnev.

Medzi časom som už začala realizovať nejaké tie zmeny. Presťahovala som sa ,zmenila som prostredie a prestala fajčiť, pretože už ani cigarety mi neprinášali potešenie a radosť, bolo mi z nich zle (a len pre info: ide to a dokonca z dňa na deň, keď pochopíš prečo si skutočne živíš tieto podobné závislosti a že dnes už nepotrebuješ, lebo si nepotrebuješ niečo v sebe alebo seba potláčať a už vôbec nepotrebuješ do svojho tela dávať niečo toxické)

A vtedy sa to len začalo 😂

Môj hnev sa premieňal na plač a zúfalstvo. Začala som mať rôzne strachy, paranoje, ktoré som vnímala častejšie. Nevedela som ich vôbec ovládať, oni ovládali mňa. Bála som sa napríklad šoférovať, čo ma predtým ani len nenapadlo, bála som sa ľudí, že mi ublížia, bála som sa večer ísť sama po ulici, mala som úzkosť v menších priestoroch, hlava mi išla nonstop a nevedela som to v tom čase stopnúť. Prosila som už často aby to už skončilo, aby som dokázala odísť z práce, v ktorej som nechcela už vôbec tráviť svoj čas. Nevedela som ako, bála som sa, ako budem fungovať ďalej, čo budem robiť…. Vytvorila som si ideálnu situáciu, ktorá mi ukázala, že keď už ťa nebudú držať v práci ani tie peniaze tak čo potom?

Začalo obdobie, keď gastro prevádzky dostali ráznu stopku. Zrazu sa všetko spomalilo. A spomalila som sa aj ja a využila som tento čas pre svoje ,,liečenie“. Práca sa stala oveľa kľudnejšou a ja som mala možnosť začať sa skutočne venovať sebe a tomu, čo potrebujem. Rozhodla som sa, že začnem robiť to, čo skutočne chcem. Začala som chodiť na kurz interiérového dizajnu, čo som vtedy ani netušila, že ma to tak osloví. Postupne som začala cvičiť jógu, po ktorej moja duša doslova túžila a tým som opäť dokázala vnímať svoje telo. Objavila som meditácie, pri ktorých som začala byť v prítomnosti. Dnes je ,,meditácia“ pre mňa prirodzenou súčasťou môjho bytia/ byť prítomná tu a teraz. Postupne sa vracala späť k svojej podstate a učila som sa spájať so svojim vnútorným pokojom, nachádzala v sebe mier. Nachádzala som si v sebe odpovede odkiaľ pramení vo mne strach, paranoje… Viac som chodila do prírody, viac som si všímala, viac som cítila vône, viac som pozorovala okolie. Cítila som, že mám viac energie. Otvorila som sa novému, mohli ku mne ku mne prúdiť informácie, bytosti, ktoré ma inšpirovali, že je možná zmena v našom živote kedykoľvek. Začala som vedome jesť, mala som na jedlo čas, dokázala som si ho opäť naplno vychutnávať, začala som inak komunikovať, zrazu som sa vedela presne vyjadrovať, nadávky som vyradila tiež so svojej každodennej komunikácie a už vôbec ich nepoužívam na oslovovanie ostatných bytostí alebo samej seba (prečo? pretože vidím, čo je za tým, samozrejme to neznamená, že už nikdy žiadnu nadávku nepoužijem ale už skôr ako svoj ventil, kde nemám potrebu konkretizovať). Ale všetko to, bolo bez nútenia sa, nemala som tam potrebu kontrolovať sa, čo hovorím, išlo to ako keby samé. Nabrala som odvahu a dala som výpoveď v práci, ktorá ma už oberala o čas aj energiu.

Ja som si potrebovala vytvoriť priestor, čas len pre seba a ,,odseparovať“ nachvíľku od všetkého a venovať sa naozaj iba sebe, dopriať si aj poriadny oddych a načerpať úplne novú energiu, začať vytvárať úplne iný systém fungovania v sebe. A investovať svoj čas a energiu na tvorenie svojej práce ako dizajnér. Bol to môj očistný čas, čas plný zázrakov, zážitkov, krás, pochopení…

To ale neznamená, že každý potrebuje meniť prácu, bývanie. A ani to, že potrebuješ každý deň meditovať...To bolo moje rozhodnutie cez tieto možnosti vnímať seba.
Každá bytosť si vyberá zažiť rôzne situácie, cez ktoré má možnosť vrátiť sa DOMOV, k svojej skutočnej podstate, k tomu čím sme všetci. Celé toto je len moje zdieľanie/pochopenie toho, že dnes si už vôbec nemusíme vyberať návrat k sebe cez bolesť, ale môžeme kľudne cez radosť. 

Začala som vnímať viac svoje drámy, strachy, bolesti, nevoľnosti, manipulácie, zneužívanie…ktoré sa dovtedy manifestovali vonku v mojom živote. Zobudila k tomu, že sú to moje drámy, moje strachy, moje obmedzenia a manipulácie, moje programy a nastavenia a podľa nich mi prichádza do života všetko, lebo tomu verím, lebo som dovtedy nevedela povedať A DOSŤ podľa tohto ja žiť nechcem a nebudem.

A preto dnes viem, že každá bytosť má ten svoj čas kedy sa prebúdza, kedy zrazu začne vnímať, že niečo môže byť aj inak a že nie všetko čo sme naučení tak musí byť a možno veľa vecí nie sú ani pravdivých a veľa sme prijali sami za svoju pravdu a podľa tej žijeme.

Rozhodla som sa to všetko energeticky čistiť z môjho poľa. Dovolila som si nahliadnuť do tej hĺbky, z ktorej to všetko pramení. Ak si niekedy počul/a vetu, že bez tmy nie je svetlo, to je presne ono. Išla som do tej hĺbky seba, kde to bolí, kde to nechceme vidieť a dovolila som si to tam obzrieť a vidieť, pochopiť ako som to ja sama vytvorila tú bolesť, čím som to celé osvetlila a vyniesla na povrch. Uvoľnila bolesť, strach, nedostatok, nedôveru, smútok, hnev, radosť tak ako som to potrebovala. Dovolila som si to vyplakať, vyzúriť sa ale začala som si dovoľovať aj radosť z jednoduchosti, dovolila som si spievať, tancovať, maľovať, kresliť, alebo absolvovať stretnutia, cvičenia, ktoré vo mne otvárali ďalšie neosvetlené časti. Rozhodla som sa obdivovať všetko čo bolo okolo mňa, cítim neopísateľnú vďačnosť zo života, že môžem jasne vidieť, hovoriť, počuť, tvoriť, chodiť, cítiť, vnímať, voľne sa pohybovať, dýchať slobodne a robiť to čo ma baví a tvoriť svoj sen. Dovolila som si priblížiť sa k samej sebe, dovolila som si viac otvárať svoje srdce, dovolila som si otvoriť sa skutočnej dôvere v seba a teda v život a začala som sa učiť byť k sebe láskavá, mať sa skutočne rada, milovať sa, dovolila som si vidieť svojho vnútorného kritika a pracovať na rozpúšťaní neustáleho sebahodnotenia. Dovolila som vystupovať zo svojich vnútorných nastavení, ktorými som sa oberala o hojnosť a nie sú o skutočnej láske. A dovolila som si sa na tom aj s radosťou zabávať, smiať sa lebo je to krásna hra o skutočnom seba poznaní alebo o poznaní a videní ilúzií, ktoré sme si o sebe vytvorili.

Tento článok zdieľam pretože, mám pocit, že nazrieť do seba a začať pracovať so sebou je na jednej strane obrovská odvaha a nikto ti na začiatku nepovie, koľko pozornosti zrazu potrebuješ dať sebe a kam sa všade budeš musieť pozrieť, čo všetko uvidíš, čo všetko bude z teba liezť na povrch a že prídu výzvy či naozaj už veríš samému sebe a či naozaj už povieš A DOSŤ svojmu egu a nenecháš sa manipulovať svojimi nižšími verziami, ktoré fungujú zo strachu, nedostatku, nedôvery a budeš čeliť tomu, že tieto verzie uvidíš, pochopíš čoho sa boja, kde pociťujú nedostatok a nedôveru a tieto svoje verzie objímeš a ukončíš svoj vnútorný boj. Na druhej strane uvidíš seba, svoju skutočnú podstatu, čo nejde vyjadriť ani slovami. Pocit SEBA a zároveň všetkého, skutočnej slobody a lásky, ktorý je neopísateľný. Pocit iba bytia, zmysla, hodnoty všetkého čo je a vždy bolo a bude. Pocit svojej skutočnej sily, ktorá je neobmedzená, ktorú sa učíme používať. Pocit dokonalého súladu, jednoty, mieru a úplného pokoja a zároveň radosti.

Keď navnímaš hĺbku seba pocítiš skutočný DOMOV (slovami neopísateľný pocit naplnenia, radosti, mieru), otvoríš sa univerzálnej láske a možnostiam ktoré sú všade a vždy. Už nebudeš potrebovať fungovať v seba zrade, obmedzeniach a manipuláciách samého so sebou.

Pre mňa obrovská podpora:

Samozrejme všetky bytosti okolo mňa, všetky vzťahy, ktoré nás doviedli k pochopeniu, poznaniu, otvoreniu sa VEĽKÁ VĎAČNOSŤ

a potom tí, ktorí zdieľajú hlbšie a tvoria zo svojej hĺbky VĎAKA:

(Je toho mnoho, uvediem prácu bytostí, ktorá pre mňa je obrovskou podporou a u mňa naštartovala mnoho procesov, impulzov, inšpirácií)

Maria Guidence – jej práca mi otvorila možnosti, pozrieť sa hlbšie do seba, vidieť viac svoju tvorbu…

Ak máš záujem prikladám linku na jej webovú stránku https://www.auroranovazem.com/

Slnko v srdci- krásne rodinné tvorenie, láskavé posolstvá Janky Sofie balzam na dušu, úžasné diáre, karty, piesne….

https://slnkovsrdci.sk/

Kundaliny Yoga- pre mňa prebudenie tela, spojenie sa sním cez pohyb…

https://www.youtube.com/@Kundalinilounge

Dana Damiani – life coach, zároveň bytosť, ktorá ma sprevádzala v niektorých mojich procesoch uvoľňovania energetických blokov

https://www.soulhouse.sk/

Hudba – Ajeet, Deva Premal a Mitten, Snatam Kaur, Sam Garrett, Danit, Rest

každá hudba, ktorá otvára tvoje srdce

Milovaná ZEM, príroda, stromy, rastliny, zvieratá,

Všetko okolo teba, ty sám/a pre seba💛 stačí iba byť tu a teraz,
vedomé dýchanie/vnímanie svojho dychu je pre mňa harmonizácia v každom momente a vieš ho praktizovať kedykoľvek a kdekoľvek je prítomný vždy.

Dopraj si čas sám so sebou, odvahu jasne vidieť, čo sa skrýva za tvojimi slovami, myšlienkami, pocitmi. Dovoľ si odpovedať so svojej hĺbky ČOMU SKUTOČNE VERÍŠ? A či dôveruješ SÁM/A V SEBA. S radosťou vnímaj, cíť energiu, z ktorej tvoríš a každý deň konáš, z ktorej rozprávaš, a ktorú teda žiješ.